Vršatec spoznával Indiu

Poznáte Indiu? Z obrázkov, fotografií, videí či z rozprávania? Nemusíte sa báť, nie ste jediní. Toto si donedávna vravel i Folklórny súbor Vršatec z Dubnice nad Váhom, ktorý v dňoch 23.9. - 3.10.2019 túto príťažlivú krajinu navštívil. Ale, samozrejme, nebolo to také jednoduché, ako si možno myslíte. Vršatčiari sa na túto krajinu pripravovali viac ako pol roka. Môžem s presvedčením napísať, že to bol po organizačnej stránke jeden z najťažších zájazdov. Pravidelná komunikácia s Veľvyslanectvom SR v New Delhi, s veľvyslancom pánom Ivanom Lančaričom, ale taktiež komunikácia s Veľvyslanectvom Indickej republiky v Bratislave, kde každý jeden člen nášho súboru, ktorý mal vycestovať, musel absolvovať návštevu.

Po mnohých a mnohých hodinách príprav prišiel pondelok, deň odletu. Z viedenského letiska Schwechat sme odleteli a  takmer po 8 hodinách letu sme pristáli v New Delhi, hlavnom meste Indie. Privítalo nás horúce počasie, veľmi dusno a vlhko. Čakala nás takmer 10 hodinová cesta, počas ktorej sme mali 2 krátke prestávky. Umorení cestou sme dorazili do mesta Chandigarh. Obrovským šokom pre nás bolo, že väčšina Indov žije vo veľkej chudobe a špine. Ubytovaní sme boli v hoteli, kde sme mali len dve izby- jedna pre mužov a druhá pre ženy. Dievčatá v izbe objavili dve krásne, nažlto sfarbené jašteričky a v sprche kýblik. Pýtate sa načo? Možno prekvapenie, na kúpanie sa. Chýbala im sprchová hlavica. Streda bol prvý deň, kedy sme sa obliekli do krojov. Čakal nás sprievod, ktorý sa konal vo vysokoškolskom areáli Chandigarh Univerzity. Tu sme sa spoznali aj s našimi sprievodcami, študentkou Fizou a jej kolegom Jatinom. V sprievode sme študentom predviedli Kostelecké čardáše, rozkazovačky a tance z  Hrochoti a Poník. Na sprievode sa zúčastnilo viac ako 20 krajín sveta. Najťažšie pre nás bolo asi to, že z hotela sme mali odchádzať o 10:00hod., ale nakoniec sme v krojoch a vo veľkom teple čakali na odchod do 12:30hod. Vystúpenie na hlavnom javisku s tancami z Očovej zožalo úspech, ale po vystúpení sme neodišli na hotel, tak ako sme predpokladali, ale zúčastnili sme sa celého večerného vystúpenia, ktoré trvalo asi 5 hodín. Na hotel sme dorazili neskoro večer.

Štvrtok bol jedným z dní kedy sme mali v Chandigare najviac voľna.  Aj keď čas hral opäť proti nám. Mali sme naplánovanú návštevu trhov, ale pôvodný čas odchodu o desiatej sa opäť natiahol o viac ako dve hodiny. Navštívili sme malý trh, kde sme nakúpili len zopár suvenírov. Piatok bol pre nás posledným deň v Chandigarhe. Pre väčšinu súboru tiež, viac-menej, oddychový. Do kroja sa prezliekla iba ľudová hudba, ktorá v poobedňajších hodinách reprezentovala Vršatec s Kosteleckými čardášmi. Podvečer sa konal záverečný ceremoniál, s vlajkami zúčastnených súborov a odovzdávaním darov. Po vystúpení sme sa rozlúčili s našou sprievodkyňou Fizou a šli sme sa pripraviť na odchod do ďalšieho mesta.

V sobotu sme vyrazili opäť po prieťahoch až v poobedných hodinách do mesta Rohtak. Úmorná 8,5 hodinová cesta. Ubytovali nás v ubytovni, kde sme spali na matracoch. Ubytovaní sme boli s priateľmi zo súboru Zemplín z Michaloviec a folkloristami z Nepálu. Bolo nás tam približne 65. Mali sme však k dispozícii len 7 malých izieb a chodbu. Napriek tomu sme utužili vzťahy so Zemplínčanmi a stali sa z nás veľmi dobrí priatelia. Nedeľa nebola príliš ľahká, okolo obedu bol sprievod, podvečer nácvik na večerný program. V pondelok, v skorých ranných hodinách, sme odchádzali do mesta Gurugram, kam nám cesta trvala 4,5 hodiny, kde sme vystupovali v krásnom divadle Kingdom of Dreams. Zatancovali sme si tanec zo Zámutova a odcestovali sme do mesta Agra. Dorazili sme v neskorých večerných hodinách a ubytovali sme sa v luxusnom hoteli.

Utorok bol pre nás dlho očakávaným dňom. Navštívili sme Tadž Mahal, nádhernú historickú pamiatku a pýchu Indie. Bol to pre nás neopísateľný zážitok. Navštívili sme i pevnosť, do ktorej bol uväznený vládca Indie a ten dal Tadž Mahal postaviť. Na naše prekvapenie ho dal uväzniť jeho vlastný syn. Sprievodca nám ukázal aj dielničku, v ktorej do dnešných dní opracovávajú biely mramor použitý na stavbu Tadž Mahalu a táto zručnosť opracovávania mramoru sa dedí z generácie na generáciu. Večer nás čakalo balenie kufrov a pripravovali na stredu, kedy sme sa plní zážitkov pripravovali na cestu na Slovensko. V stredu, kúsok pred polnocou, sme dorazili do klubovne FS Vršatec. Unavení, ale šťastní, že sme mohli navštíviť túto krajinu. Bol to pre nás obrovský zážitok, ktorý sa zapíše nielen do histórie nášho súboru ale i do našich Vršatčiarskych sŕdc.